Moja cesta smútočným lesom s piatimi sprievodcami


Táto cesta nemá jediný správny smer. Má ten Tvoj.

1. PRÍBEH – Vstúp do príbehu
Každý vstupuje do príbehu trochu inak.
Niekto počúva slová.
Niekto si všíma obrázky.
Niekto sa pýta.
A niekto iba mlčí.
Nechaj dieťa vstúpiť do príbehu vlastným spôsobom a vlastným
tempom.
Nemusí mu hneď rozumieť.
Nemusí o ňom hovoriť.
Nemusí cítiť to, čo očakávame.
Stačí byť chvíľu spolu.
Predtým, než začnete
Nehľadajte v príbehu správnu odpoveď.
Nechajte ho najskôr jednoducho zaznieť.
Môžete si spolu prezrieť obálku.
Zastaviť sa pri názve.
Pozrieť sa na prvý obrázok.
A potom otvoriť dvere príbehu.
Kým čítate
Čítajte pomaly.
Dovoľte príbehu, aby mal svoje ticho.
Ak dieťa pri niečom zostane, zostaňte tam s ním.
Ak sa chce vrátiť k obrázku, vráťte sa.
Ak nechce hovoriť, nemusí.
Príbeh nemusíte vysvetľovať.
Najskôr ho spolu prežite.
Keď príbeh dočítate
Neponáhľajte sa s otázkami.
Nechajte chvíľu ticha.
A potom môžete skúsiť iba jednu:
„Čo Ťa v príbehu zaujalo?“
Možno príde slovo.
Možno celý príbeh.
Možno otázka.
A možno nič.
Aj ticho patrí k príbehu.
Tvoja prvá stopa na ceste
Nevysvetľuj.
Nehodnoť.
Neopravuj.
Všímaj si.
A keď budete pripravení, môžete vykročiť ďalej.
→ CESTA – Kráčaj s príbehom

2. CESTA – Kráčaj s príbehom
Každý príbehom kráča vlastným spôsobom.
Niekto zostane pri obraze.
Niekto vstúpi do deja.
Niekto sa začne pýtať.
Niekto hľadá súvislosti.
A niekto v príbehu zrazu spozná seba.
Nie je jedna správna cesta príbehom.
Všímaj si, ako ním kráčaš Ty – a ako ním kráčajú tí, ktorých
sprevádzaš.
Päť spôsobov, ako môžeme príbehom kráčať
POZORUJEM
Zaujme ma obraz, detail, postava alebo chvíľa.
Nemusím o nej hovoriť. Môžem pri nej jednoducho zostať.
PREŽÍVAM
Vstupujem do príbehu cez hru, pohyb, hlas, predstavu alebo pocit.
Príbeh na chvíľu ožíva vo mne.
PÝTAM SA
Chcem vedieť prečo. Hľadám odpovede a skúšam porozumieť tomu, čo sa
deje.
SPÁJAM
Príbeh mi začne pripomínať niečo, čo poznám.
Hľadám súvislosti medzi jeho svetom a svojím.
NACHÁDZAM SEBA
V postave, mieste alebo okamihu zrazu spoznám niečo svoje.
Keď niekoho sprevádzaš
Nemusíš ho viesť tam, kam by si išiel Ty.
Nehľadaj zaňho odpoveď.
Neurčuj, čo by mal cítiť.
Neponáhľaj jeho cestu.
Kráčaj chvíľu vedľa neho.
Jedna otázka na cestu
„Pri čom by si sa v tomto príbehu chcel/a ešte chvíľu
zastaviť?“
Odpoveď môže ukázať, kadiaľ chce príbeh pokračovať.
A keď nevieš, ktorým smerom ďalej, nemusíš hneď hľadať odpoveď.
Zastav sa.
→ KOMPAS – Zorientuj sa

3. KOMPAS – Zastav sa a zorientuj
Keď nevieš, kadiaľ ďalej, nemusíš hneď hľadať
odpoveď.
Zastav sa.
Nadýchni sa.
A pomaly vydýchni.
Ešte raz.
Keď slová nestačia, môže Ti pomôcť Kompas
zmyslov.
Päť zmyslov Ťa na chvíľu vráti od príbehu k tomu, čo je práve tu.
Jeden spôsob, ako použiť Kompas zmyslov
5 – ZRAK
Nájdi 5 vecí, ktoré vidíš.
4 – HMAT
Všimni si 4 veci, ktorých sa môžeš dotknúť.
3 – SLUCH
Zachyť 3 zvuky, ktoré počuješ.
2 – ČUCH
Objav 2 vône, ktoré cítiš.
1 – CHUŤ
Všimni si 1 chuť.
Nemusíš nič hodnotiť ani vysvetľovať.
Len si všimni, čo k Tebe práve prichádza.
A teraz obráť Kompas k sebe
Polož si dlaň tam, kde ju práve potrebuješ.
Nadýchni sa.
Pomaly vydýchni.
A polož si jednu otázku:
„Čo vnímam práve teraz?“
Nemusíš to vedieť pomenovať.
Stačí si to všimnúť.
Kompas Ti nemusí povedať, kam máš ísť.
Môže Ti pomôcť zistiť, kde práve si.
A práve tam začína ďalšia časť cesty.
→ MAPA – Nájdi sa

4. MAPA – Nájdi sa
Každý príbeh má svoju krajinu.
Sú v nej miesta, ktorými prechádza hrdina.
Miesta, kde sa niečo začína.
Miesta, kde sa cesta zamotá.
Aj miesta, z ktorých sa dá vykročiť ďalej.
A možno niektoré z nich poznáš aj Ty.
Pozri sa na Mapu vnútorného lesa.
Nemusíš vedieť, kam máš ísť.
Najskôr objav, kde práve si.
Nájdi svoje miesto
Nechaj oči chvíľu putovať po mape.
Ktoré miesto Ťa dnes priťahuje?
Pri ktorom by si sa chcel/a zastaviť?
A ktorému by si sa najradšej vyhol/vyhla?
Vyber si jedno miesto.
Môžeš naň položiť prst.
Označiť ho.
Alebo si ho iba zapamätať.
Jedna otázka na cestu
„Čím je mi toto miesto blízke?“
Možno Ti niečo pripomenie.
Možno v ňom spoznáš pocit.
Možno ešte nebudeš vedieť prečo.
Nemusíš poznať odpoveď.
Dnes stačí nájsť svoje miesto na mape.
A keď ho nájdeš, všimni si, čo po Tebe na tomto mieste zostáva.
→ STOPA – Zanechaj svoju stopu

Každá cesta v nás niečo zanechá.
Nie všetko potrebuje byť povedané nahlas.
Niečo zostane ako ozvena.
Niečo potrebuje slová.
A niečo dostane farbu, čiaru či obraz.
Malá cesta Ti otvorí prvé tri Stopy MonKaStory. Ďalšie objavíš, ak sa rozhodneš pokračovať.
Nemusíš urobiť všetko.
Vyber si tú, ktorá je Ti dnes najbližšia.
Na chvíľu zostaň v tichu.
Čo v Tebe po príbehu zostalo?
Môže to byť pocit.
Myšlienka.
Obraz.
Jedno slovo.
Nemusíš s tým nič robiť.
Len si to všimni.
Niekedy zostanú po príbehu slová, ktoré neboli vyslovené.
Napíš ich.
Niekomu, kto je tu.
Niekomu, kto odišiel.
Postave z príbehu.
Alebo sebe.
Nemusíš list nikomu ukázať ani odoslať.
Stačí, že slová dostali svoje miesto.
Niekedy slová nestačia.
Vezmi ceruzku alebo farbu a nechaj ruku chvíľu ísť vlastnou cestou.
Čiara môže byť rovná.
Zamotaná.
Jemná.
Silná.
Nemusí nič zobrazovať.
Stačí, že je Tvoja.
Možno je to slovo.
Veta.
Farba.
Čiara.
Obraz.
Alebo iba chvíľa ticha.
A možno práve Tvoja stopa otvorí otázku, rozhovor alebo ďalší príbeh.
→ ZANECHAJ STOPU A NECHAJ PRÍBEH POKRAČOVAŤ
Máš za sebou Malú cestu MonKaStory.
PRÍBEH otvoril dvere.
CESTA Ťa viedla ďalej.
KOMPAS Ti pomohol zastaviť sa a zorientovať.
MAPA ukázala, kde práve si.
STOPA zachytila, čo si z cesty odnášaš.
Možno sa Ti niečo nové ukázalo.
Možno Ťa niečo zastavilo.
Možno v Tebe zostala otázka.
A možno iba ticho.
Aj to patrí k príbehu.
Nemusíš dnes dôjsť ďalej. Niektoré príbehy potrebujú čas, aby v nás dozreli. Keď sa k nim vrátime, môžeme v nich objaviť niečo, čo sme predtým nevideli.
Tvoja cesta sa tu nemusí skončiť.
Za Malou cestou MonKaStory čakajú ďalšie mapy, smery Kompasu, Stopy a spôsoby, ako príbehom kráčať hlbšie.
Ak sa rozhodneš pokračovať, cesta je otvorená.
Pretože posledná stránka nemusí byť koncom príbehu.
Malá cesta tu končí — ale MonKaStory pokračuje. Nechaj nám svoju stopu a ako prvý sa dozvieš, keď sa otvorí celá cesta.